Národný park Plitvické jazerá
Národný park Plitvické jazerá je najznámejší národný park v Chorvátsku. Nachádza sa na hornom toku rieky Korana medzi horskými vápencovými masívmi Velká a Malá Kapela a Pleševica medzi mestami Karlovac a Zadar v blízkosti hranice s Bosnou a Hercegovinou. Nachádza sa tu 140 vodopádov, 20 jaskýň a žriedel. Lesy sú bukové, jedľové, smrekové a tisové. Žijú tu medvede, líšky, srnce a diviaky.
História
8. apríla 1949 bol založený národný park na ochranu unikátnej kaskády a v roku 1979 bol zaradený na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Do roku 1958 bol pre turistov neprístupný.
Všeobecné informácie
Plitvické jazerá: v ich podmanivých zákutiach sa odohrávali dobrodružné scény Winnetoua a iných podobných filmov. Plitvické jazerá so širším okolím patria k najkrajším prírodným výtvorom v Európe. V roku 1932 boli vyhlásené za chránenú oblasť, v roku 1949 za národný park a v roku 1979 zapísané do zoznamu UNESCO ako Dedičstvo sveta. Šestnásť rôzne veľkých jazier tu leží v nerovnakej nadmorskej výške. Pri Prošćanskom jazere začína nepretržitá reťaz vodopádov, prahov, kaskád a vápencovo - travertínových bariér, ktorými spenená a hučiaca voda padá vždy do ďalšieho, nižšieho jazera. Prastaré lesy a bujná vegetácia sa zrkadlia v hladinách priezračných jazier neuveriteľne krásnych farieb: od smaragdovo-zelenej až po tyrkysovo-modrú. Vyššie položených 12 jazier tvorí skupinu tzv. Horných jazier, ktoré končia najväčším jazerom Kozjak. Z neho sa voda prelieva do
štyroch ďalších tzv. Dolných, ktoré sú menšie a plytšie a ležia v prekrásnom kaňone strmých skál. Na konci Dolných jazier je jeden z najkrajších úsekov - Nastavle, kde sa k jazerným vodám pripája potok Plitvica, podľa ktorého sú jazerá pomenované. Jazero Kozjak je najväčšie. Obklopuje ho bukový les. Jazerá sú navzájom pospájané nielen nádhernými vodopádmi, ale aj podzemnými prúdmi vody a jaskyňami, z ktorých je asi tucet prístupných.
Najvyšší vodopád je Plitvica, kde voda malej prítokovej riečky padá z visiaceho bočného údolia do 72 m hlbokej Koranskej priepasti. Na mieste nazvanom Sastavci sa stretávajú takmer všetky pozemné i podzemné toky z celého územia jazier.
Zvláštnosťou Plitvických jazier sú bariéry medzi jednotlivými jazerami. Netvoria ich skaly, ale vápencové naplaveniny a vápencovo-tufové výtvory, ktoré vznikali v priebehu posledných 4000 rokov. Rastú relatívne rýchle, ale rovnako rýchle sa môžu aj rozložiť, resp. zničiť. Vápencový tuf, nazývaný travertín, vzniká biodynamickým procesom, pri ktorom sa na seba naplavujú mach, zvápenatené riasy a vo vode obsiahnuté minerály. Postupom času narastie riadna bariéra s tzv. nosmi, terasami, hrádzami a kanálmi, pred ktorou sa hromadí voda. Proces vytvárania travertínu prebieha dynamicky: kým na jednom mieste sa vytvára bariéra, na inom prudká voda bariéru ničí. Na pokojných miestach, t.j. v močiaroch, rybníkoch a jazerách sa okrem toho ukladá aj biely vápencový kal, ktorý pokrýva naplavený rastlinný materiál.
